Pár dobrých dôvodov…

… prečo skoncovať so sociálnymi sieťami. A aj s ich bratmi, sestrami, deťmi a psami.

Na tému digitálneho detoxu už existuje mnoho kníh, filmov a venujú sa jej viacerí odborníci. Každý ti ponúkne zopár dobrých dôvodov a metódu, ako na to. Napríklad profesor na Georgetown University Cal Newport vo svojej knihe „Digitálny minimalizmus“ prichádza s takou, ktorá odporúča na tridsať dní vymazať všetky sociálne siete z mobilu a povypínať všetky notifikácie okrem hovorov a sms správ od najbližších ľudí. Po tomto čase navrhuje prehodnotiť svoj status a vybrať si len niektoré aplikácie, ktoré zmysluplne využiješ. Dôležité je tu slovo zmysluplne.

Iným sa zdá tento prístup príliš radikálny. Zvažujú len jeden deň, kedy znova vymažeš všetky sociálne siete z telefónu a odložíš ho niekam preč z dohľadu. No a potom sa uvidí. Niektorí zas radia mať jeden deň v týždni „bez displeja“. A tak ďalej a tak ďalej…

„Nie som si istý, či sa závislosti liečia čiastočným obmedzením. Vyžadujú skôr zásadné prehodnotenie a zmenu postoja.“

Z môjho pohľadu majú všetky tieto metódy pravdu v jednom – pristupujú k tejto téme ako k téme závislosti. Nie som si však istý, či sa závislosti liečia čiastočným obmedzením. Podľa mňa skôr vyžadujú zásadné prehodnotenie a zmenu postoja. To sa však ľahšie povie, ako urobí. Preto nateraz ostávam formálne spokojný s prístupom digitálneho minimalizmu ako ho chápe Cal Newport.

Navyše ti ako nástrel k tejto výzve uvádzam niektoré zo svojich dôvodov, prečo som sa rozhodol skoncovať so sociálnymi sieťami. A nielen s nimi! Ale aj so spravodajskými aplikáciami (okrem počasia), aplikáciami, ktoré mi majú pomôcť k lepšiemu zdraviu, pomôcť zorientovať sa v nákupe a všetkými podobným platformami. Možno sa v nich nájdeš, možno nejaké pridáš. Každopádne, ak sa nad tým teraz zamýšľaš, už to je znak, že niečo nie je úplne v poriadku. Cítiš to?

1. Nevedel som sa vyhnúť určitému obsahu od určitých ľudí. Jednoducho som častejšie a častejšie opakoval kroky: skryť príspevok; neskôr – prestať sledovať zdroj; nakoniec – blokovať zdroj. Aj po aplikovaní týchto opatrení po pár týždňoch niekto z mojich priateľov opáčikoval príspevok blokovaného zdroja a čo sa nestalo? 嫌らしい!!´; gRRc – opäť na mojom newsfeede!

„Za privilégium zadarmo využívať ich služby a nástroje, či sledovať obsah, čiže činnosti, ktoré ťa stoja len tvoj čas a pozornosť, si predsa musia niečo vypýtať naspäť!“

2. Všadeprítomná reklama. Za privilégium zadarmo využívať ich služby a nástroje, či sledovať obsah, čiže činnosti, ktoré ťa stoja len tvoj čas a pozornosť, si predsa musia niečo vypýtať naspäť! A tak to prší – autá, hodinky, oblečenie (toho nie je nikdy dosť), appka, ďalšia appka… A je z teba hotový Inspector Gadget. Sorry, ale toto je najneférovejší deal na svete!

3. Stúpajúca agresivita v diskusiách a fórach. Pamätám si ešte veľmi raný web v základných farbách a tvaroch. Bolo to miesto, ktoré človek s úžasom objavoval a bol nadšený, že si môže real time písať so Švédom, Kanaďanom, či Japonkou. Potom prišiel Web 2.0, a to už začalo byť písanie iné. Obzvlášť nebezpečné býva oblečené do šiat humoru.

4. Proste som precitol. A bolo to v Museo del Prado pri Goyových úchvatných obrazoch, sledujúc ich cez malý Retina displej. Hádajte, koľko krát som si potom tie fotografie znovu pozrel! Nehovoriac, že tento 2D výrez môjho vnímania úspešne ignoroval Picassove kresby rozvešané na stĺpoch v priestore. Nevošli sa doň. Kvôli jednému príspevku na Facebooku! Koľko ľudí takto niečo krásne nevidelo?

5. Moje ego. Bol som proste zvedavý, ktorým ľuďom budem stáť za to, aby využili aj menej pohodlné spôsoby ako sa so mnou spojiť, prejaviť záujem, oznámiť životnú novinu, alebo ma proste o niečo požiadať. Také spôsoby, aké boli ešte pred pár mesiacmi celkom bežné. Ostal som veľmi prekvapený, ale to by bolo hádam aj na samostatný článok.

Neváhaj sem pridať tie svoje. Keď sa vydáš na túto cestu, budú to práve oni, ktoré ti pomôžu udržať správny smer. A nech je aj trochu náročná. O to väčšie zadosťučinenie sa dostaví. To ti môžem sľúbiť.