Naozaj to potrebujem?

To je ti zázračná otázka. Otriasajú sa pri nej marketingové stratégie, výnálezca nových a nových pseudo-potrieb si pri nej trhá vlasy a prikladáš ňou špendlík k predajcovmu balóniku. Každý obchodník urobí všetko na svete, aby si si ju nepoložil(a). A práve preto by si ju mal(a) mať vo svojej povinnej výbave.

Časy sa rýchlo menia a s nimi aj motívy nášho spotrebiteľského správania. Minimalizmus je s ním poväčšine v ostrom kontraste. Nerozumie si so zásadami využívania väčšiny sociálnych sietí, s konzumom a dobrými úmyslami podnikateľov a obchodníkov, ktorí sa vás snažia presvedčiť, že práve ich produkt vám uľahčí, alebo skvalitní život.

Potreba

Čo je to potreba? A kedy niečo potrebuješ? Verím, že v našom kontexte nemusíme uvádzať komplexné psychologické, či ekonomické definície. Ide nám o zameranie sa na teba, ako človeka začleneného do určitej komunity, žijúceho v danej kultúre a v danom čase. Vystačíme si ako minimalisti s touto: „Potreba je stav, v ktorom je niečo žiadúce, nutné, v ktorom sa nemožno bez niečoho zaobísť.“ hovorí Otvorená filozofická encyklopédia.

Takže osemnásty odtieň červeného laku na nechty, alebo dvadsiata kravata ňou asi nebude. Teda asi trochu záleží aj od hodnôt, ale aj tak si myslím, že nie. Navyše u striktných minimalistov by si sa počtom dvadsať nebezpečne blížil(a) k limitu kusov oblečenia v tvojom šatníku. A ja už len dodám – pozor na prechladnutie!

Ideme nakupovať(?)

Každej tvojej kúpe predchádza nejaká potreba. Je dobré si však uvedomiť, z čoho vyplýva. Že tá reálna pramení z nedostatku v niektorej z oblastí tvojho života, v ktorej si aktívny/aktívna a vedome prítomný/prítomná. Nevzniká dobrou reklamou, statusmi, ani krásnymi slovami influencerov. Potreba nikdy nestojí mimo teba. Ona sa ťa bezprostredne týka. Buď si preto vždy vedomý/vedomá svojich potrieb.

V prípade, že ide o jednoznačnu nutnosť, nevyhnutnosť, či nedostatok (napr. pokazil sa mi telefón a jeho servis je už značne nevýhodný – potrebujem nový), nemusíš vymýšľať dôvody a ospravedlnenia svojej kúpy. Schéma končí.

Je to však o niečo zložitejšie ak pri potrebe chýba faktor nevyhnutnosti. Spotreba je hnaná napríklad reklamou, dobrou recenziou (influencera), alebo jednoducho tým, že aj môj známy si niečo kúpil. Samotná kúpa tak vyžaduje dodatočné ospravedlnenie, či vysvetlenie (nový telefón má lepšie rozlíšenie, väčší displej, väčšiu pamäť, nové funkcie…).

Ak sa už rozhodneš niečo kupovať, stálo by za to, aby to bola vždy najkvalitnejšia dostupnú vec:

1. Dostupná v zmysle tvojich možností – garantujem ti, že radosť a úžitok z takej veci, bude trvať oveľa dlhšie, akoby si si kúpil(a) viacero menej kvalitných, či užšie zameraných vecí.
2. Pokiaľ je to možné, dostupná v priestore, v ktorom žiješ – obal na tvoj nový telefón predsa nemusíš objednávať z Číny, keď si už niekto pravdepodobne tú námahu dal a predáva ho na rohu v obchode.

Minimalizuj množstvo – maximalizuj úžitok

Pokús sa otočiť schému z „maximalizujem počet vecí so špecifickými funkciami“ na „minimalizujem počet vecí s univerzálnymi funkciami“. Mám jednu známu, ktorej kuchynská linka je zaprataná rozličnými kuchynskými robotmi. Krájač, miesič cesta, odšťavovač, lúpač, strojček na cestoviny a tak ďalej. Paradoxné je, že sa aj tak najčastejšie stravuje v podnikovej táckarni, prípadne si volá donášku. Nečudujem sa, na tej kuchynskej linke už nie je priestor na varenie. A pritom som u nej nevidel nič, čo by som nezvládol rukami a starým dobrým kvalitným nožom.

Všímaj si, aké veci používaš najčastejšie. Pravdepodobne sú to tie, ktoré naozaj potrebuješ. Neváhaj do nich potom investovať viac peňazí. Poďakuje ti za to v konečnom dôsledku práve tvoja peňaženka, životné prostredie a hlavne tvoja hlava. Tá už viac nebude musieť vymýšľať, čo by si tak ešte potreboval(a).

Na záver

Otázka „Naozaj to potrebujem?“ sa môže zdať dosť banálna. Má však obrovskú silu, ak sa ju naučíš používať v správnej chvíli. Pozitívne ovplyvní tvoje spotrebiteľské návyky. Navyše, ak ašpiruješ na minimalistický životný štýl, nemusíš hneď vyhádzať polovicu bytu. Na to máš vždy dosť času. Čo ale môžeš urobiť hneď, je začať sa pýtať pri ďalšom nakupovaní – a naozaj to potrebujem?