Turistické topánky – ako si vybrať?

Vyberáš si turistické topánky? Chodí sa na hory výhradne vo vysokej obuvi? Patria sandále na chodník? Existujú univerzálne turistické topánky? Aký význam má membrána a kedy využívať topánky s membránou? Toto sú moje skúsenosti s najpodstatnejším kúskom turistickej výbavy.

Moderné materiály a konštrukcie topánok nám dovoľujú experimentovať, získavať skúsenosti s viacerými druhmi obuvi a vybrať si z obrovského množstva modelov to, čo nám najlepšie sadne a čo sa nám najviac páči. Pri výbere obuvi je najdôležitejším kritériom osobná preferencia a komfort. Množstvo ľudí je presvedčených, že si vyberajú kvalitné a drahé turistické topánky a jednak končia v problémoch. Pľuzgiere, ubolené a uvarené nohy, či zlezené nechty.

V tomto článku chcem zdieľať svoje skúsenosti z nespočetných jedno-dvojdňových vychádzok, či dlhých, niekoľko sto kilometrových túr. Na začiatok si ukážme základné druhy outdoorových topánok. Nepreferujem a nepropagujem tu žiadnu konkrétnu značku

Začnime vyvrátením tradičného začiatočníckeho omylu, že existujú univerzálne turistické topánky. Aj keď by si to moja minimalistická duša nevýslovne priala, neexistujú. Moderné topánky ti poskytujú vysoký komfort v náročných podmienkach práve preto, že sú konštrukčne špecializované. A to podľa klimatických podmienok, druhu turistiky, či terénu. V takom poradí posudzujem jednotlivé parametre ja. Pritom chcem mať topánku vždy čo najľahšiu. Úplne na konci je vzhľad, či značka. Bohužiaľ, pri hľadaní a skúšaní sa u veľa ľudí stretávam s opačným poradím.

Nízke turistické topánky

Za mojim prístupom je skúsenosť, že vo väčšine prípadov nohe uškodí viac nevhodný výber vzhľadom k počasiu a podmienkam na chodníku, než terén samotný. Skrátka, myslím si, že všetky značené turistické chodníky na Slovensku sa dajú od jari do jesene pohodlne prejsť v nízkych topánkach.

Iste, je to v kontraste s tradičným názorom, že na kopce sa chodí výlučne v topánkach vysokých. No vždy, keď sa pýtam na dôvody tohto tvrdenia, dostávam v zásade jedinú odpoveď: „Lebo chránia členok.“

No ja ti neviem. Nie je to skôr tak, že je to samotná konštrukcia topánky? A hlavne jej časti okolo päty, ktorá členku zabezpečí stabilitu? Nejde o samotný „komín“. Darmo budem mať vysokú botu, keď oblasť päty a jej spojenie s komínom bude ako blato. Taká topánka sa mi o stabilitu postará horšie, než solídna nízka s pevnou zadnou časťou.

Topánku chcem mať vždy čo najľahšiu. Čím dlhšia túra a väčší počet krokov, tým väčší rozdiel spraví aj pár gramov navyše.

Pri tejto téme si treba uvedomiť aj anatomické súvislosti. Tvoj členok funguje tak, že ho vieš hocikedy vytočiť doprava, doľava, vpred, vzad, ba vieš ním otáčať aj dookola. Táto schopnosť dobre odfiltruje veľa menších aj väčších nerovností. Keď sa však rozhodneš, že potrebuješ stoj čo stoj svoj členok chrániť a obutím pevnej vysokej topánky ho fixneš, blokuješ súčasne túto prirodzenú schopnosť. To znamená, že tento pohyb sa po tvojej nohe posunie vyššie. Nasledujúca stanica bude koleno. Ono sa však, na rozdiel od členku, pohybuje prirodzene iba v jednom smere. Pri dlhšom pochode, kedy sa taká situácia zopakuje niekoľko krát, sa ľahko stane, že síce ochrániš svoj členok, ale súčasne uškodíš kolenu.

Tým nechcem povedať, že by vysoké turistické topánky nemali svoje opodstatnenie. Je stále množstvo situácií, kde sa ukážu ako vhodnejší výber. Pri takých možnostiach a takých technológiách, aké máme v súčasnosti k dispozícii, je však namieste prehodnotiť niektoré mýty. Tým viac, keď v „bežných“ slovenských horách stále stretávam ľudí v topánkach, ktoré by zvážil aj nejeden alpinista.

Osobne som teda v podmienkach slovenských značených chodníkov v jari až jeseni zástancom nízkych topánok. A to väčšinou bez membrány. Topánky s membránou si vezmem napríklad na trasy, kde sa asi budem brodiť tečúcim potokom (napr. rokliny Slovenského raja v jari, kde človek nemusí obchádzať každú mláčku), alebo na krátke 1-2 dňové túry vo vlhkom počasí. Pekné počasie a túry dlhšie ako 2 dni patria výlučne topánkam bez membrány. Tie vskutku rýchlo premoknú, ale rýchlo aj vyschnú. Kdežto membrána, ktorá raz pustí vlhkosť dnu, prestáva fungovať. Oveľa ťažšie potom púšťa vlhkosť von. Topánky s membránou schnú aj 2-3 dni, čo je pri dlhých túrach nepohodlie, ktoré si nemôžem/nechcem dovoliť.

Membrány

Membrány… V drvivej väčšine topánok sa stretneš s Gore-texom a ono to z môjho pohľadu funguje ako celkom dobrý marketingový ťah. Ich prvú nevýhodu som už spomenul. Pri intenzívnych lejakoch je otázkou času, kedy povolia a taká bota potom schne veľmi dlho. Platí to ale aj pri veľmi horúcich dňoch, kedy sa tvoja noha viac potí. Topánka bez membrány ti pot vyvetrá veľmi dobre. Avšak horšie to bude s ňou. Ľahko si potom nohu po jednom horúcom dni uvaríš. Následkom sú pľuzgiere a totálne nepohodlie. Mňam!

Topánky s membránou schnú aj 2-3 dni, čo je pri dlhých túrach nepohodlie, ktoré si nemôžem/nechcem dovoliť.

Pamätaj aj na to, že neplatí, že máš topánky s Gore-texom a bodka. Gore-tex je firma, ktorá poskytuje svoju technológiu výrobcom obuvi. Existuje však viacero druhov tejto technológie. Ak sa pre ňu rozhodneš, mal/a by si si vyberať topánku aj podľa druhu, akým je vybavená. Sú totiž membrány, ktoré sú nepremokavé, majú vyššiu hmotnosť a nevetrajú až tak dobre, potom také, ktoré premoknú rýchlo, ale výborne izolujú pred vetrom a sú navyše veľmi ľahké, extrémne trojvrstvové membrány, ktoré vetrajú minimálne, alebo aj také, ktoré síce vetrajú obstojne, ale uchránia ťa nanajvýš tak pred rannou rosou. Ako vidíš, aj tu do veľkej miery záleží na tvojej potrebe, či preferencii.

Vysoké turistické topánky

Písal som, že existuje množstvo situácií, kde budú lepšou voľbou. Vzal by som to teda z druhej strany, od topánok najťažších. To sú expedičné horolezecké topánky. Tie môžeme vybaviť hneď. Nikdy som ich na nohách nemal a s veľkou pravdepodobnosťou ani mať nebudem. Podobne ako 99% z vás. Tie topánky fakt nie sú určené na hobby turistiku v Tatrách!

Zima je tým, čo na tvoju kondíciu, skúsenosti, ale aj výbavu bude klásť oveľa tvrdšie nároky.

Nepredpokladám, že by niekto začínal s turistikou v tomto ročnom období, avšak keď sa už k tomu prepracuješ, určite by si mal/a venovať zvýšenú pozornosť svojej výbave, a teda aj obuvi. Je to sezóna, kde vysoké topánky budeš celkom určite potrebovať.

Mali by byť vyrobené z jedného kusu kože. Tá je odolnejšia voči mechanickému poškodeniu. K tomu môže v zime dôjsť hlavne na zľadovatenom snehu. Má navrchu ostrú krustu, ktorá sa bude pri chôdzi zarezávať do tvojich topánok. To isté môže spôsobiť samotný ľad. Chrániť ju budú navyše aj vysoké gumové okopy. Pri týchto botách je žiadúca aj membrána. Riziko, že sa ti noha v zime uvarí v podstate neexistuje. Naopak, tvoje nohy budú výborné chránené pred chladným vetrom a prípadnou vlhkosťou. Logicky budú tieto topánky aj dobre zateplené.

VHT obuv bude s pravdepodobne tiež zateplená. Síce o niečo menej, ako klasická zimná bota, ale aj tak si myslím, že dostatočne na to, aby sa taká topánka dala použiť aj na príležitostný zimný výlet. Bude na ňu navyše možné spoľahlivo obuť železá. A teda ak zima nie je vyslovene tvojim najobľúbenejším obdobím, ale zimnú turistiku by si si sem-tam dal/a, táto topánka sa môže ukázať ako dobrý výber. Na krátky čas sa vieš totiž dotepliť extra ponožkou a botu môžeš aj po zvyšok roka používať na vysokých horách. Tiež by bolo vhodné, aby bola celokožená. Aj s poriadnym gumovým okopom a tvrdou podrážkou. Nezabúdaj, že napriek membráne sa kožené topánky pravidelne impregnujú!

Kožené vysoké boty budú dosť ťažké. Teraz si povieme niečo o vysokých, ale ľahkých topánkach. Niekedy sú nazývané aj mid. Tie budú dobrým výberom v prípade, že si už absolvoval/a nejaké vychádzky v nenáročnom teréne v nízkych botách a páči sa ti ich ľahkosť. Jednak by si však preferoval/a na vyššie kopce, či dlhšie túry topánky vysoké. Spoľahlivo ti poslúžia počas troch sezón, ale už menej sa budú hodiť na zimu. Na druhej strane tým, že nebývajú nijako špeciálne zateplené a sú na nich používané ľahké syntetické materiály, ohromne šetria na váhe. To je ich veľkou výhodou!

Spolu s nízkymi trekingovými topánkami budú tieto ľahké midy azda najuniverzálnejšie. Vezmú ťa ako na Záruby v Malých Karpatoch, tak na Rysy a pokojne v nich zvládneš aj dlhšiu túru. Opäť zvažuj, či membrána, alebo nie.

Approach topánky

Napokon sa dostávame k tzv. approach topánkam. Väčšinou ide o nízke (existujú však aj vysoké) modely charakteristické užšou pevnou a trochu zdvihnutou podrážkou. Tá je navyše doplnená v oblasti špičky pevným oblúkom, takým „kopýtkom“, ktoré sa dobre zachytáva pri lezení. Ich šnúrovanie začína nižšie pri špičke topánky. Legendárny a ukážkový model je napríklad Garmont – Dragontail. Ideálne sú pre lezcov, ktorí sa potrebujú presunúť pod skalnú stenu, prípadne v nich prekonať ľahší technický terén. A samozrejme via ferraty, tam majú tieto topánky 100% zmysel. Ich tuhá podrážka umožňuje pomerne isto našliapavať na veľmi úzke plochy, preto sa hodia do exponovanejšieho terénu.

Veľa ľudí v nich stretávam prekonávať aj dlhšie túry. To by som však úplne neodporúčal. Také topánky budú, ako som písal, pomerne tuhé. To nie je to pravé orechové pre tvoje chodidlo. Sú úzke, takže pri dlhých vzdialenostiach, keď má noha tendenciu opúchať a zväčšiť sa poľahky aj o jeden a pol čísla, môžu byť nepohodlné. Hlavne čo do šírky. Napokon, preto, že sú užšie, môže byť problémom aj stabilita pri nesení ťažkého batohu.

Sandále

Tak! A najlepšie na koniec – sandále! To je už dosť kontroverzná téma. Jeden môj kamarát v nich prešiel SNP-čku. Vidiac, ako skončili jeho chodidlá, neodporúčal by som to robiť nikomu, kto má tie svoje rád. Vo všeobecnosti by som neodporúčal sandále na turistiku vôbec. Lezie do toho špina a kamienky, je tu obrovské riziko zakopnutia, pri ktorom nie sú tvoje prsty a nechty vôbec chránené, či porezania sa na ostrej haluzi, pri ťažkom batohu tu ohromne trpia achilovky. To sú také veci, ktoré sú jednak bolestivé a napokon ťa môžu z tvojho výletu v okamihu vyradiť. Nestojí to ani za príjemnú prechádzku rannou zarosenou lúkou.

Aj napriek tomu existuje úplné minimum situácií, kedy sa môžu hodiť. Môžu byť vhodnou voľnou trebárs pri presunoch spevnenými upravenými cestami, a to hlavne počas letných úpekov. Ja ich mám väčšinou pribalené na bivaky. Aj vtedy však treba dbať na to, aby to neboli hocijaké ploché lopáre. Podrážka by mala byť tvarovaná podľa klenby tvojej nohy. Mala by mať zospodu výrazný profil, aby sa nešmýkala. Remienkami by sa sandále mali dať nastavovať na päte, na špičke nad prstami a samozrejme sťahovacím remienkom okolo členku.

Ponožky

Ostáva nám ešte vyriešiť, aké ponožky si do tých sandálov zabezpečiť. Stop bavlne! Pri turistike úplne zabudni na bavlnené veci! Ok, na rozhľadňu nad Terchovou môžeš. Ale na skutočné túry sa bavlnených ponožiek stráň! Bavlna je pohodlná a príjemná na nosenie. Horšie je to s absorpciou vody, potu a následným schnutím. Skrátka, je to zaručený recept na pľuzgiere a odreniny. Na túru si chceš vziať buď ľahké syntetické funkčné ponožky, ktoré dobré odvádzajú vlhkosť, alebo tenkú merino vlnu. Tá síce vlhkosť neodvádza tak dobre ako syntetické ponožky, ale má dve úžasné vlastnosti. Skvelú termoreguláciu a nesmrdia! V zime bude v pohode hrubá vlna a samozrejme môžeš aj vrstviť.

Moji drahí, nepodceňujte ponožky! Bota je jedna vec, ale v neustálom kontakte s tvojim chodidlom bude nakoniec ponožka. Tá má v teple dobre odvádzať vlhkosť, v zime izolovať.

Svoje turistické topánky si chceš vyskúšať

Zabudni na nákup cez internet. Turistické topánky nie sú niečo, čo chceš kupovať naslepo. Vyhraď si na to dostatok času a vyber sa do outdoorového obchodu. Zájdi tam poobede. Vtedy je tvoja noha už trochu opuchnutá. Aspoň čiastočne tým nasimuluješ situáciu po dlhom dni na chodníku. Pri skúšaní si obuj ponožku, ktorú chceš nosiť na túre. Topánku si vyberaj aspoň o číslo väčšiu, ako nosievaš bežne. Pri zimnej obuvi pokojne aj o 1,5 čísla väčšiu, keďže si do nej budeš pravdepodobne obúvať hrubšie ponožky.

Obuj sa, boty riadne zašnuruj a prechádzaj sa v nich čo najdlhšie. Vyskúšaj si naklonené plochy. Tie by v dobrých outdoorových obchodoch mali byť k dispozícii. Prejdi sa nahor, aby si zistil/a, či ti v topánke nebude lietať päta. Prejdi sa nadol, aby si sa uistil/a, že ti špička topánky nebude narážať na prsty. Sú z toho potom škaredé nechty. V naozaj dobrom outdoorovom obchode bude navyše skúsený predajca, ktorý ti bude vedieť povedať o konkrétnych modeloch viac.

Na záver

Neobúvaj si značku, ani dizajn. Obuj si topánku, ktorá ti naozaj sadne a vieš na čo ju potrebuješ. Osobne by som odporúčal začať s nízkymi topánkami. Najprv na rovinách, neskôr skúšať vyššie a vyššie kopce. Ak narazíš na problém a zistíš, že v určitom teréne sa v nich už necítiš komfortne a isto, zabudni na to, čo som písal o mojich preferenciách a choď pokojne do vyššej topánky. Stále platí, že sme všetci iní. Vhodné obutie je subjektívna záležitosť. Napokon, ľahko sa mi píše, keď v tvojich topánkach nebudem musieť chodiť, však?

Keď si už vyberieš svoje ideálne topánky a vyrazíš s nimi za dobrodružstvami, nezabudni na starostlivosť o nohy počas túry. Prípadné problémy, najčastejšie pľuzgiere nerieš až večer doma, alebo v bivaku, ale hneď. Dobré je ak sa počas pauzy vyzuješ a podľa možnosti si nohy na chvíľu vyložíš. Oddýchnu si, vyvetrajú sa, ponožky preschnú. Na konci dňa to oceníš! Pri dlhých pochodoch nezabúdaj na častú a pravidelnú hygienu nôh.

Nuž a prajem ti na koniec dobrý výber a veľa šťastných krokov!